Rodinné sídlo
pod Tatrami

Koncept návrhu

Medzi hlavné negatíva pôvodného návrhu patrila mierka architektúry, ktorá nereflektovala charakter a drobnokresbu okolitého prírodného prostredia. Vstupovala do neho 60m dlhým objektom, kompaktne zastrešeným valbovou strechou. Ozvláštnenie monotónnych fasád bolo riešené iba odskokmi, ktoré zväčšovali ochladzované plochy a v zime brali južným preskleniam potrebné solárne zisky. Zároveň boli rozsiahle pomocné a hospodárske priestory umiestnené do tepelno-izolačnej obálky, čím vznikala obrovská potreba energie na vykurovanie.

Základom nového konceptu bolo optické rozčlenenie veľkej hmoty na jednotlivé funkčné celky, ktoré kombinovaním tvaru striech a materiálov fasád vytvorilo pocit podhorskej usadlosti - viacerých budov so spoločným dvorom. „Usadlosť“ tvoria tri rozdielne natočené objekty s dreveným obkladom a sedlovými strechami (obytná časť, stodola, kryté parkovanie), ktoré sú prepojené časťami s kamenným obkladom a plochou vegetačnou strechou (dvojgaráž, wellness).

Vykurovanú plochu sme po analýze zmenšili takmer na polovicu a prevádzku wellnessu kvôli odlišným požiadavkám na vlhkosť a teplotu oddelili od obytnej časti. Tá je navrhnutá v jednoduchom kompaktnom tvare s obytným podkrovím. Presah strechy pred panoramatické presklenia je výpočtom navrhnutý len v takej miere, aby tienil v lete, ale v zime púšťal slnko do interiéru. Odskoky na fasádach sú tvorené hlavne konštrukciami mimo tepelnej obálky, aby bol dosiahnutý čo najlepší faktor tvaru - teda kompaktný a energeticky efektívny tvar vykurovanej časti stavby.